Premier liga

Klub z baltskej exklávy Kaliningrad, domáce zápasy hrá na štadióne postavenom pre MS 2018.

„Žlto-modrí" z Rostova na Done — víťaz Ruského pohára 2014 a vicemajster 2016 z čias trénera Berdyjeva.

Klub z Orenburgu na južnom Urale, známy pendler medzi Premier ligou a druhou ligou.

Veľkoklub z Petrohradu a obhajca titulu — 11-násobný majster Ruska a víťaz Pohára UEFA aj Superpohára 2008.

„Ľudový tím" a najslávnejší ruský klub — 12-násobný majster ZSSR a 10-násobný majster Ruska.

Armádny klub z Moskvy — prvý ruský víťaz Pohára UEFA (2005) a šesťnásobný majster Ruska.

Železničiarsky klub z Moskvy — trojnásobný majster Ruska hrajúci v RŽD Arene.

Najstarší moskovský veľkoklub, ktorého bránu preslávil Lev Jašin — na titul majstra Ruska paradoxne stále čaká.

Klub z tatárskej Kazane — dvojnásobný majster Ruska (2008, 2009), ktorý senzačne vyhral aj na Camp Nou.

„Krídla Sovietov" zo Samary, tradičný povolžský klub s vernými fanúšikmi.

Klub z čečenského Grozného pomenovaný po Achmatovi Kadyrovovi — Ruský pohár vyhral v roku 2004 ešte pod menom Terek.

Súkromný projekt Sergeja Galického s vychýrenou akadémiou — majster Ruska 2024/25.

Tradičný klub z Voroneža povestný búrlivou atmosférou — po roku v druhej lige sa vrátil do Premier ligy.

Mladý klub z automobilového Toľjatti (2018) — v baráži 2026 udržal Premier ligu cez Rotor Volgograd.

Ambiciózny moskovský klub vyrastený z vlastnej akadémie — v roku 2026 si vybojoval historicky prvý postup do Premier ligy.

Klub z dagestanskej Machačkaly, ktorý sa v roku 2024 prebojoval medzi ruskú elitu.